V-klub má vyše päťdesiat (rok jeho zrodu je 1965) a je stále taký, ako na začiatku – otvorený, priateľský, slobodný. Práve vďaka tomu sa bývalý vysokoškolský klub onedlho po svojom vzniku stal legendou.

Foto: archív TASR, autor K. Cích/2. decembra 1965

Nezáležalo na tom, kto bol známy spevák, kto bol neznámy, vo Véčku si všetci boli rovní. A tak je to dodnes. V-klub je otvorený priestor, kde je miesto na spev, hudbu, tanec, divadlo, profesionálov aj amatérov. V-klub klub funguje prerušovane od roku 1965. Naposledy obnovilo jeho činnosť vo februári 2013 Národné osvetové centrum a odvtedy funguje ako multikultúrne a multižánrové centrum.

Pôvodne mali mať do V-klubu prístup iba vysokoškoláci, ale hoci sa pri vstupe kontrolovali indexy, načierno sa rôznymi cestičkami do klubu dostávali i stredoškoláci a ďalší mladí ľudia.

Do Véčka sa chodilo tancovať, svoju scénu a fanúšikov tu mali v tom čase všetky významné bítové a rockové kapely, ktoré na slovenskej hudobnej scéne pôsobili. „To bol vrchol muzikantskej aktivity. Zahrať si vo Véčku bol sen každého hudobníka. Bol taký skvelý, že nám ho závideli aj Pražania. V klube sme sa cítili absolútne slobodní,“ zaspomínal si Peter Lipa, ktorý tiež začínal vo Véčku. Okrem neho v klube vo svojich začiatkoch vystupovali aj Peter Lipa, Miro Žbirka, Janko Lehotský, Marián Varga, Ľubo Belák, Jožo Barina, Karol Duchoň, Pavol Hammel, Elán, Modus…
Chodili sem hrať aj kapely a speváci z Česka: hral tu Olympic, spievali Waldemar Matuška, Václav Neckář, Jiří Schelinger, Hana Hegerová, Helena Vondráčková, Karel Gott.

Vo Véčku si zahrali dokonca aj americkí Beach Boys, anglickí Tremeloes či Manfred Mann, nemeckí Les Humphries Singers. V roku 1966, keď sa uskutočnil prvý ročník festivalu Bratislavská lýra, mnohí zahraniční speváci a skupiny prišli po vystúpení do Véčka, kde sa nielen zabavili, ale si aj zahrali.

Slávny slovenský krasokurčuliar Ondrej Nepela dokonca vyhlásil, že vo Véčku sa cíti lepšie než vo vychýrenom americkom klube 54, kde sa vo svojich najlepších rokoch zabával s Mickom Jaggerom alebo Barbrou Streisandovou.

Véčko napokon prežilo aj normalizáciu – pod oficiálnym názvom Centrálny vysokoškolský klub Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže. Napriek celoštátnemu zákazu v ňom v tomto čase vystupovali aj Lasica a Satinský a premietali sa filmy spoza železnej opony. Postupne však klub prestával byť tou posvätnou slobodnou pôdou. V roku 1978 začal program podliehať schvaľovacím kultúrnym komisiám, čo bol začiatok konca veľkej legendy, o ktorú bol čoraz menší záujem. Bigbítové kapely a spevákov vytlačili diskotéky a zostava návštevníkov bola oveľa rôznorodejšia. Véčko ako-tak prežívalo ešte pár rokov, až v 1984 skončilo.

V-klub opätovne ožil vďaka iniciatíve Národného osvetového centra po 21 rokoch – 1. februára 2013 a v máji 2015 vo veľkom štýle oslávil svoju 50.

Copyright © 2019 . Všetky práva vyhradené